Spočiatku som mal trochu pochybnosti, či sa jedná o práve túto kultovú knihu od Gaimana. Prvá tretina knihy sa mi zdala jemne nadpriemernou, ale nič prevratné som nepociťoval. Zvyšok knihy však výsledný dojem výrazne vylepšil a preto túto knihu odporúčam širokej verejnosti, tak deťom ako aj dospelým. Autor opisuje dedinku s názvom Zeď, pretože je celá obkolesená dlhou stenou, v ktorej je trhlina, pri ktorej noc, čo noc stojí stráž a nevpúšťa nikoho von, ani dnu. Každých deväť rokov sa koná v blízkosti dediny akýsi jarmok. Dedinka Zeď tvorí akúsi fiktívnu hranicu medzi normálnym svetom a svetom fantázie zvaným Elfia. Práve z tohto fantazijného sveta prichádzajú k stene dedinky kupci, aby predali čarodejný tovar „normálnym“ ľuďom. Na jednom jarmoku sa stretáva Dunstan Thorn s pôvabným dievčaťom bez mena, ktoré predáva v maringotke. Tá mu za bozk podaruje sklenenú snežienku a stretne sa s ním večer na trhovisku, kde sa s ním vášnivo pomiluje. Jarmok na druhý deň skončí, Dunstan podaruje snežienku jednej z dedinských dievčin a tú si vezme za nejaký čas za ženu. Ešte počas jarmoku poskytne prístrešie jednému z obchodníkov, ktorý mu za to okrem peňazí splní želanie, ktoré spočíva v tom, že po čom v jeho živote bude jeho srdce túžiť, k tomu sa aj dopracuje. Navyše sa jedná o dedičný dar. Dunstan nie je manželom ani pol roka a strážcovia pri stene nájdu košík s dieťaťom, pri ktorom je napísané aj jeho meno. Chlapec sa volá Tristran Thorn. Tristran je vychovávaný v nevedomosti, kým vlastne je… Tak to by bola asi tá prvá nezáživná tretina knihy. Potom sa príbeh slušne rozbieha. Kniha obsahuje aj exkluzívny materiál, ktorý okrem obrázkovej prílohy a rozhovoru s autorom obsahuje aj „prequel“ k Hviezdnému prachu. Hviezdny prach je totiž (ako tvrdí sám autor) pokračovaním príbehu, ktorý ešte nenapísal a možno ani nenapíše. Osobne si fantazijnú literatúru porovnávam s dielami jej praotca Tolkiena. Hviezdny prach je fikciou v niečom odlišnou, v niečom podobnou Tolkienovi, navyše Gaimanov štýl písania má niečo doseba. Autor neopisuje trolov, drakov, bosorky a iné fantazijné bytosti ako niečo neobvyklé, ale skôr ako každodennú realitu. Možno, že práve tento štýl sa niekomu páčiť nebude. Osobne nechávam túto polemiku otvorenú, od Gaimana sa chystám prečítať aj iné knihy, takže potom budem múdrejší. Každopádne sa teším na film. :biggrin:
PS: Nedá mi neopísať dej zvyšných dvoch tretín knihy. Takže, ak máte v úmysle knihu čítať, nečítajte ďalšie riadky…
Naozaj pekný príbeh plný náhlych zvratov na 250-tich stranách. Najviac sa mi páčilo, keď bosorka prekliala čarodejnicu, aby nebola schopná uzrieť Yvaine, keď ju stretne a o niekoľko kapitol neskôr sa stretávajú, čarodejnica vezie nevedomky Yvaine a Tristrana v podobe myši domov. Keď sa jej bosorka pýta, koho vezie, odpovedá jej čarodejnica, že svoju slúžku premenenú na vtáka a chlapca premeneného na myšiaka. Aká irónia. Bosorka nakoniec zostarne natoľko, že keď stretne Yvaine, nie je jej už schopná nijako ublížiť. Hmm, aké sarkastické. Ešte raz odporúčam. :biggrin:
Túto knihu je možné nájsť v internetovej predajni kníhkupectva Martinus.
Skvelá kniha.. oveľa lepšia ako film, aj keď bol dobrý 🙂