Cesta k modernej knihe

Prvé prototypy kníh vznikali ešte v staroveku. Knihy vyrábané v Číne pozostávali z kôry stromov, neskôr z tenkých drevených dýh. V Ríme boli prvé knihy tvorené olovenými doštičkami potiahnutými vrstvou vosku, do ktorého sa rylo. V Asýrii a Babylonii bola kniha tvorená zviazanými vypálenými hlinenými tabuľkami. Materiál, z ktorého kniha pozostávala sa postupom času menil. Pred príchodom papiera boli strany kníh napríklad tvorené hodvábom, vypracovanou kožou z osla alebo kozy, v Egypte bol populárny papyrus.

Papyrus sa vyrábal z drene kvetných stoniek africkej rastliny Cyperus papyrus. Zo stoniek bola najsamprv odstránená kôra. Stonková dreň sa rozrezávala na tenké pozdĺžne prúžky, ktoré boli k sebe ukladané v tesnej blízkosti. Následne boli polievané tenkou vrstvou škrobového lepu a prekrývané ďalšou vrstvou prúžkov ukladaných priečne. Takto vytvorený čerstvý papyrus bol uhládzaný slonovinovou kosťou. Vytvorené pruhy papyrusu boli zlepované do jedného dlhého pásu, ktorý bol stáčaný do rolky. Egypťania nielenže dokázali papyrus vyrobiť, ale vyrábali hneď niekoľko typov rôznej kvality. Prvý papyrus bol vyrábaný v Egypte ešte v dobe približne 3500 rokov pred našim letopočtom. Jeho výrobný postup bol tajný, tvoril výsadu kňazskej kasty. Papyrus bol z Egypta vyvážaný do celej Európy.

Prvý papier bol vyrobený v Číne. Vymáčaná dreň rastliny Aralia papyrifera bola rozrezávaná na lupene, ktoré sa neskôr lisovali dokopy. Jemný čínsky papier sa neskôr vyrábal aj z lyka rôznych morušových, bambusových, konopných a trávových rastlín, z ktorého boli utkané jemné pletivá. Tie boli následne lisované, sušené a hladené. Výrobný postup bol časom zjednodušený natoľko, že rastlinná dreň bola roztláčaná na kašu a následne lisovaná do podoby papiera. Novozniknutý papier bolo zvykom sušiť na slnkom rozpálených stenách domov. Arabi vyrábali papier tak, že rozomleli ľanové alebo konopné vlákna, zmiešali ich so škrobom získaným z pšeničnej alebo pohánkovej múky, ktorý rozrábali vo vode. Číňania začali vyrábať papier pozostávajúci z rastlinných vlákien. Výrobu papiera postupom času zdokonaľovali Japonci. Štátne japonské tlačiarne vyrábali až deväť druhov papiera z ľanu, morušovej kôry, ružových vlákien a ďalších prírodných materiálov. Výrobou papiera sa po Japonsku začala zaoberať taktiež Kórea. V Oriente sa začal vyrábať farebný papier, ktorý bol používaný účelovo. Napríklad červený papier bol určený pre štátne listiny, na modrý boli písané rozsudky smrti, šafránom farbený papier sa používal na písanie milostných listov a podobne. Dnes sa už papier ručne nevyrába, je vyrábaný strojovo.

Za najstaršie knižné väzby by sme mohli považovať puzdra na pergamenové alebo papyrusové zvitky. Papyrus a pergamen sa natáčal na tyč vyrobenú z dreva, neskôr zo slonovinovej kosti, nakoniec zo striebra alebo iného drahého kovu, ktorá bola zakončená určitou ozdobou slúžiacou na držanie zvitku pri čítaní. Každý zvitok bol uložený v puzdre, ktoré bolo vyrobené z dreva, kosti, kovu, látky, kože a podobne. Rimania si zvlášť potrpeli na výzdobu puzdier – puzdra sa vyrábali v rôznych farbách a väčšinou sa pozlacovali. Puzdra so zvitkami sa ukladali do nádob podobným hrncom alebo do schránok umiestnených v stenách knižníc. Tento spôsob uchovávania informácií musel byť neskôr logicky prekonaný. So stočenými pergamenmi alebo papyrusmi, ktoré stáli dlhšiu dobu zrolované vznikali problémy s ich rovnaním a teda bolo problematické aj ich opätovné čítanie. Práve kvôli tomu sa pergameny začali skladať systémom cik-cak ako leporelo. Neskôr sa zistilo, že je oveľa pohodlnejšie jednotlivé listy pergamenu pri výrobe prehnúť na polovicu a zošiť ich v mieste preloženia. Zošit zostavený z pergamenových listov by sme mohli považovať za predchodcu dnešnej knihy. Takýto zošit sa vkladal medzi dve dosky, aby sa jeho obsah neznehodnocoval. Knihy boli spočiatku šité ručne, neskôr prácu ľudských rúk nahradili stroje.

Prvé knihy boli písané rukou. Atrament v starovekom Grécku a Ríme bol vyrábaný zo sadze, lepidla a vody s prímesou octu. Taktiež sa používal atrament získavaný zo sépií. Najčastejšie sa písalo v odtieňoch červenej, modrej, zelenej a žltej farby, dostupný bol taktiež strieborný a zlatý atrament.  Približne v roku 1450 prišiel Johannes Gutenberg s nápadom zostaviť stranu zo znakov, ktoré by bolo možné podľa potreby preskupiť a znova použiť. Meno Gutenberg sa spája s objavom kníhtlače, ale je potrebné povedať, že kníhtlač bola vynájdená už oveľa skôr, ale do príchodu Gutenberga bola praktizovaná formou blokovej tlače. Išlo o to, že každá strana knihy sa zvlášť vyrezala z dreva a po vytlačení knihy bola forma nepoužiteľná pre tlačenie inej knihy. Gutenberg teda zdokonalil staršiu metódu tlače nazývanú doskotlač. V roku 1500 sa v Európe nachádzalo približne 1200 tlačiarní. Obálky kníh boli vypisované väčšinou ručne rôznymi typmi písiem. Vypisoval ich sám tlačiar. V dnešnej dobe návrhy obálok kníh spadajú do kompetencie kresliarov a grafikov. Tlačiarenskú čerň si tlačiari pripravovali sami. Približne dvakrát do roka, najčastejšie niekde na okraji mesta varili vo veľkých kotloch ľanový olej dovtedy, kým nevznikla fermež, ktorá sa miešala so sadzami. V dnešnej dobe sa čerň vyrába strojovo, s fermežou sa miešajú spáleniny látok bohatých na uhlík. Z niekdajšej verejnej udalosti – varenie černe sa spájalo s rôznymi ceremóniami – sa stala bežná záležitosť.

V období renesancie sa začalo prihliadať na typografickú stránku knihy. Úpravou knihy po typografickej stránke bolo docielené vzbudenie záujmu o knihy medzi širšími vrstvami vtedajšej spoločnosti. Za knižného reformátora v oblasti typografie by sme mohli považovať Williama Morrisa, ktorý teoreticky i prakticky propagoval krásu knihy a stanovil zásady z ktorých vychádza aj dnešná typografia.

Nakoniec malé zhrnutie. Prvé prejavy písma by sme mohli hľadať v jaskyniach, kde pravekí ľudia vyjadrovali kreslením obrázkov to, čo videli a prežívali. V prehistorických dobách obrazy a písmo splývali do jedného celku. Za prvotné knižné formy by sme mohli považovať Asýrske a Babylonské hlinené dosky, Čínske a Indické kamenné a drevené dosky, respektíve japonské kovové doštičky. Egypťania napísaný text rolovali do zvitkov. Ako podklad používali papyrus. Starí Gréci a Rimania používali papyrus a pergamen. Prvé knihy boli písané zlatým, strieborný alebo farebným atramentom. V stredoveku boli knihy obohatené o rôzne grafické prvky. Prvé ilustrácie boli maľované ručne. V období renesancie boli ručne maľované obrázky nahradené rôznymi reprodukciami. Po objave kníhtlače boli prvé tlače vernými napodobeninami ručne písaných kníh. Neskôr sa začali staré knihy upravovať po typografickej stránke a tlačiť na kvalitný papier. A práve niekde v tomto období by sme mohli hľadať počiatky knihy, ako ju poznáme v súčasnosti.