Press "Enter" to skip to content

Od zberateľskej značky k exlibrisu

Za predchodcu zberateľskej značky by sme mohli považovať podpis človeka na predmetoch tvoriacich jeho osobné vlastníctvo. Je pravdepodobné, že skracovaním podpisu došlo k jeho transformácii, výsledkom ktorej bolo vytvorenie určitého grafického prvku – značky, ktorej umiestňovanie sa stálo populárnym nielen u zberateľov, ale aj u výrobcov rôznych zberateľských materiálov. A tak pri dôkladnejšom štúdiu umeleckých predmetov v našom okolí máme možnosť objavovať rôzne značky a typy značenia. Zberateľskou značkou sa zvyknú označovať predmety zaradené do zbierky, ktorú vytvára konkrétny zberateľ. Zberateľské značky zaznamenali veľkú popularitu najmä medzi zberateľmi kníh.

Pojem „Ex libris“ pochádza z latinčiny a v doslovnom význame by ho bolo možné preložiť ako „Z kníh“. Ex libris bol na počiatku svojej existencie vlastníckou značkou, ktorá prezrádzala príslušnosť knihy k jej majiteľovi. Exlibris bol pôvodne tlačený spolu s knihou na objednávku budúceho majiteľa, najčastejšie sa nachádzal na vnútornej strane knižných dosiek na začiatku knihy. Neskôr sa exlibris tlačil samostatne a do knihy sa vlepoval. V dnešnej dobe poznáme exlibris vo forme samolepky najčastejšie formátu A6, ktorá sa do knihy vlepuje a údaje o vlastníkovi sa na túto nálepku vpisujú ručne, prípadne vo forme odtlačku pečiatky obsahujúcej určitý grafický motív.

Okrem toho, že exlibris slúžil ako označenie jednotlivých kníh v knižniciach, časom nadobudol ďalšie opodstatnenie. Vďaka svojej výtvarnej a kultúrne-dokumentárnej hodnote sa stal predmetom záujmu zberateľov. Majitelia veľkých knižníc si nechávali zhotovovať väčšie množstvá exlibrisov vo forme kartičiek. Tie si potom vzájomne vymieňali. Exlibris je preto možné vnímať ako označenie kníh ich majiteľom a zároveň ako samostatný zberateľský predmet. Aj vďaka záujmu zberateľov sa podoba exlibrisu menila. Z pôvodne malého nenápadného podpisu vznikol veľký a pôsobivý grafický list. Zbieraniu exlibrisov sa venujú tri skupiny zberateľov – zberatelia vlastníckych značiek vo všeobecnosti, zberatelia kníh obsahujúcich exlibris a zberatelia grafiky. Prvý typ zberateľa vníma exlibris ako na zberateľskú značku, zaujíma ho jej zmysel, určenie a zaradenie. Druhý typ nepozerá na exlibris ako na samostatný objekt, posudzuje ho ako súčasť knihy, ktorú radí do svojej zbierky. Tretí typ pozerá na exlibris ako na samostatné umelecké dielo, ktoré si zaslúži byť súčasťou jedinečnej kolekcie podobných umeleckých výtvorov.

Okrem klasického exlibrisu poznáme ešte takzvaný supralibros, ktorý býva vo forme suchej pečate vtlačený priamo do obálky knihy. Ide o grafický prvok väčšinou heraldického charakteru s písmenami alebo bez nich. Takýmto spôsobom väčšinou knihy vo svojich knižniciach označovali príslušníci vznešených rodov, cirkevní hodnostári a kláštory.

Exlibris slúži na označenie kníh aj kvôli ľuďom, ktorí si knihy radi požičiavajú, no neradi vracajú. Neraz sa stane, že čitateľ po určitom čase zabudne na to, od koho knihu zapožičal. A práve exlibris mu po otvorení knihy pripomenie meno jej skutočného vlastníka. Aj v súčasnej dobe sa nájdu čitatelia, ktorí si nechávajú zhotovovať vlastný exlibris. Ak sa aj práve vy rozhodnete pre jeho vyhotovenie, dbajte na to, aby exlibris dokázal odzrkadliť váš osobný vkus, záujmy a záľuby, inými slovami – exlibris bude o to zaujímavejší, keď bude disponovať určitou výpovednou hodnotou o vašej osobe.