Veľmi kontroverzná záležitosť pochádzajúca z pera dvoch bratov – lekárov zo Sniny – Gabriela a Ladislava Hoffmanna. Vlastne Gabriel Hoffmann uvádza na jednom mieste v knihe, že po smrti brata Ladislava knihu dokončil sám, no začali na nej pracovať spoločne. Prečo je kniha kontroverzná?
Autori sa snažia obhájiť počínanie prvého slovenského prezidenta Jozefa Tisa, ktorému podľa nich vďačí za život 30 000 židov, 15 000 povstalcov a 100 000 obyvateľov Slovenského vojnového štátu. Tisovo počínanie je spájané s krokmi, ktoré na záchranu židov podnikol Vatikán a katolícka cirkev. Je pravdou, že židia neprijali Ježiša ako syna Božieho, ktorý sa smrťou na kríži obetoval za hriechy ľudstva, preto neskoršie židovské a katolícke učenie sú v rozpore. Avšak aj napriek rôznym konfliktom a napätiu, ktoré vychádzalo z rozdielneho učenia, cirkev na Slovensku nemala záujem na židovskom holokauste. Veď je to pochopiteľné. Túto a podobné myšlienky a počínanie cirkvi autori knihy podopierajú rôznymi archívnymi dokumentami, získanými z najrôznejších slovenských, nemeckých a vatikánskych archívov a knižníc.
Napriek všetkým podaným dokumentom a ich komentárom ma však táto kniha nepresvedčila o tom, že Jozef Tiso bol ľudomil, ktorý konal pod tlakom okolností a nemohol kráčať po inej ceste, iba po tej, ktorá mu bola predom vytýčená. Zúfalá doba si vyžaduje zúfalé riešenia, ktoré priniesli aj svoje obete. Mám pocit, akoby v knihe boli nakopené iba tie informácie, ktoré spadali do obrazu autorov a tie informácie, ktoré im nevyhovovali v knihe spomenuté nie sú. Kniha tvorí silný impulz k zamysleniu a prehodnoteniu názorov, pretože ani počas vojny nebolo všetko iba čierne alebo biele. Zákony odsúhlasovali poslanci, ktorí taktiež nie vždy so všetkým súhlasili, no vyhrala stále väčšina a tým pádom sa protižidovské nariadenia a zákony dostali do platnosti. Doba bola hektická a niekedy aj dobrí ľudia urobili nesprávne rozhodnutia.
Okrem iných odborných článkov a zamyslení je asi najzaujímavejšou časťou knihy uverejnená štúdia Ivana Kamenického pod názvom Snem Slovenskej republiky a jeho postoj k problémom židovského obyvateľstva na Slovensku v rokoch 1939-1945. Na základe tejto štúdie si čitateľ world’s biggest jumping castle dokáže vytvoriť objektívny obraz doby a života vo vojnovom období. Táto jediná kapitola mi pripadala zostavená odborne a objektívne. Ostatné kapitoly sa nesú v duchu určitej subjektivity, čo však autorom nemožno vyčítať – písali iba to, o čom boli v hĺbke duše presvedčení a svoje názory a postoje sa snažili práve touto knihou zvestovať širokej verejnosti, čo je skutočne chvályhodné.
Čo dodať na záver? Odporúčam si toto dielko prečítať a vytvoriť si naň vlastný názor. 😎