V stručnosti sa pokúsim opísať dej príbehu, ktorý bol napísaný pravdepodobne podľa skutočných udalostí. Slovo pravdepodobne som použil preto, lebo autor knihy už napísal mnoho príbehov inšpirovaných skutočnosťou, no keďže nebol ich priamym účastníkom a dozvedel sa o nich iba z rozprávania ďalších ľudí, spisuje tieto príbehy vo forme románov. Tento jeho román by nemal byť výnimkou. Kniha je rozdelená do šiestich celkov:
I.
Začína druhá svetová vojna s ňou prichádzajú prvé deportácie židov. V snahe pomôcť židovskému obyvateľstvu sa rodina Hodálovcov žijúca na dedine Ruská Poruba rozhodne ukryť pod svoju strechu dvojročné židovské dievčatko – Eriku Bergmanovú. V tom istom veku sa nachádza aj ich vlastná dcéra Terezka, ktorá je však ťažko chorá a po čase zomrie. Terezka je mŕtva, ale za mŕtvu vyhlásia Eriku. Tú začnú nazývať Terezkou a predstierajú, že je to ich vlastná dcéra.
II.
Hodálovci sa na návšteve príbuzných dozvedajú, že všetci žida boli deportovaní a príbuzní Eriky zanechali u nich pre Eriku balíček so šatstvom, peniazmi a šperkami. Ten Hodálovci zakopali doma na dvore. Počas vojny dedinčania pomáhali partizánom, kvôli čomu Nemci dedinu vypálili. Vojna skončila, prešiel prvý povojnový rok a Bergmanovci sa stále nevrátili. Hodálovci sa o Eriku starajú ako o vlastnú a veľmi neradi by o ňu prišli, tak sa vlastne utešujú tým, že Bergmanovci sa možno už ani nevrátia.
III.
Na obecnom úrade sa objaví zoznam Červeným krížom hľadaných osôb a medzi nimi figuruje aj meno Eriky Bergmanovej. Tá však na papieri zomrela počas vojny a je pochovaná na miestnom cintoríne, preto sa táto situácia nijako nerieši. Hodálovci postavia nový dom a vypomôžu si aj dolárovými bankovkami, ktoré boli súčasťou balíčka určeného pre Eriku. Na trhu v Stropkove sa nimi Hodálovci pokúšajú zaplatiť, no prichytia ich pri tom policajti, ktorých Juraj Hodál zbije. Začne sa vyšetrovanie a Hodál je zaistený. Pôrodná babica Ruža šípi, že niečo nie je v poriadku v prípade Terezky a Eriky, no na nič zmysluplné neprichádza.
IV.
Juraj Hodál si odrába svoj trest v uránových baniach v Jáchymove. Po smrti Stalina a Gottwalda získava amnestiu. Vracia sa domov, kde je zase úradmi poťahovaný a vypočúvaný. Jeho syn Janko odchádza na vojenskú službu, dcéra Anička sa vydáva, Terezka nastupuje do školy v Humennom, kde sa stáva najlepšou žiačkou. Opäť po nej pátra Červený kríž, vypočúvajúci policajt prezradí Jurajovi Hodálovi, že po Erike Bergmanovej pátra jej matka Šarlota, ktorá emigrovala do Ameriky. Lenže pravdepodobne ide o lesť, pretože Šarlota by si pamätala mená ľudí, ktorým zverila dcéru do opatery, no človek, ktorý pátra po Erike nemá žiadne bližšie informácie o Hodálovcoch.
V.
Život sa mení, ľudia prestávajú robiť na poliach a zamestnávajú sa vo fabrikách. Janko sa vracia z vojny, Terezka zmaturuje a chystá sa na vysokú školu. Juraj je opäť predvolaný na výsluch, na ktorom sa konečne dozvedá celú pravdu. Šarlota prežila koncentračný tábor, pričom stratila pamäť. Emigrovala do Izraela odkiaľ posiela listy na Slovensko, pretože si nejasne spomína, že mala dcéru, ktorú dala do opatery nejakej rodine, na okolnosti sa nevie rozpamätať…
VI.
Terezka odchádza študovať do Bratislavy, tu prežíva svoju prvú skutočnú lásku. Školu skončí ako inžinierka, vydáva sa a založí si rodinu v Humennom, kde ostane pracovať. Hrob malej Eriky sa rozhodne navštíviť Šarlota Bergmanová, biologická matka Terezky. Hodálovci zisťujú, aký osud ju postretol a vidia, že jej zdravotný stav je vážny, preto jej vyzradia tajomstvo, o ktorom sa pôvodne nemala dozvedieť. Terezke predstavia Šarlotu a vysvetlia jej, že Šarlota je jej skutočnou matkou. Po dvoch týždňoch Šarlota odchádza zmierená s osudom späť do zahraničia, pretože je končia víza. Odchádza s pocitom naplnenia. Jedno z jej detí prežilo…
V krátkosti som načrtol dejovú líniu románu, ktorý pravdepodobne čerpá zo skutočných udalostí. Samotný príbeh je na jednej strane naozaj nevšedný a dokáže zapôsobiť na city čitateľa. No na strane druhej obsahuje mnoho emocionálnych výlevov a opisov subjektívnych nálad a myšlienok, ktoré je možné chápať ako nános zbytočností. Postavy knihy plačú pri každej príležitosti, či už je to vhodné alebo nie. Učiteľ v škole vysvetľuje eštebákovi, že Hodálovcov navštevoval ako partizán a pri tom mu z očí padajú slzy. Slzy vbehnú do oči Terezke, keď čaká budúceho manžela Štefana pri vlaku, ktorým majú cestovať a on mešká. Bez sĺz v očiach sa inými slovami v knihe nezaobíde mnoho situácií. Neviem si spomenúť, či slzy nechýbali aj pri opise sexuálnych zážitkov… No na moje prekvapenie, finále knihy, kde by sa hodili potoky sĺz, tak tam som mal zase pocit, akoby sa emóciami šetrilo a doslova príbeh knihy bolo potrebné nejakým rýchlym spôsobom uzatvoriť. Keď si odmyslím tieto nedostatky, tak v tom prípade by bolo možné ten istý príbeh vyrozprávať oveľa iným a omnoho pútavejším spôsobom. Hlavne by sa to dielko dalo zredukovať na polovicu strán a takto by stratilo trápny pátos, ktorým žiaľ momentálne disponuje. Výborný námet, no poslabšie spracovanie spôsobuje, že knihu vnímam ako priemernú záležitosť. :cwy:
Túto knihu je možné nájsť v internetovej predajni kníhkupectva Martinus.