Tak sme žili

Kniha je akýmsi voľným rozprávaním spočiatku o ťažkom živote v dedinke Strihovce, nachádzajúcej sa v okrese Snina, kde rozprávač predstavuje členov rodiny Kurčejovcov na prelome 19. a 20. storočia. Ako je v úvode knihy uvedené – všetky mená použité v publikácii sú vymyslené. Na pozadí udalostí neodvratne spojených s 20. storočím (vojna, nástup socializmu) sa odohrávajú osudy tejto rodiny, z ktorej sa do popredia dostáva postava Miška – šikovného a ambiciózneho, no chudobného chlapca, ktorý je rozhodnutý zmeniť svet. Miško, ktorý nebol nikdy ďalej od domova, ako v Snine, kde ho odmietnu prijať na štúdium do miestneho gymnázia sa vyberie do Prešova, kde vyštuduje strednú a vysokú školu. Čitateľ je postupne oboznamovaný s jeho študentskými rokmi, neskôr rokmi strávenými na vojne a v zamestnaní. Rozprávanie je prepletené humornými, no i tragickými situáciami, je obrazom Miškovho života a medziľudských vzťahov. Príbeh končí v roku 1974, dá sa povedať otvoreným koncom, ktorý si na tomto mieste dovolím zacitovať:

V roku 1974 Miško odchádza z funkcie zástupcu riaditeľa školy, rozväzuje pracovný pomer s odborom školstva. Tým jeho pätnásťročná učiteľská prax nekončí. Pracuje naďalej v oblasti kultúrno-vzdelávacej činnosti občanov a mládeže na úseku vedeckého poznávania sveta a vesmíru…

Práve tento text prezrádza, že kniha sa s vysokou pravdepodobnosťou týka života Michala Havriľáka, ktorý sa v roku 1974 stáva riaditeľom Vihorlatskej hvezdárne v Humennom, kde sa zaoberá vesmírom a publikuje knihy týkajúce sa hviezd a hvezdárne. Ostáva zodpovedať otázku, či knihu napísal autor sám o sebe, alebo ju napísal niektorí z jeho potencionálnych potomkov – menovcov.

Kniha obsahuje čiernobiele fotografie a samostatnú farebnú prílohu. Okrem toho – a to som už naozaj dlho nikde nevidel, súčasťou knihy je aj priložený zoznam tlačiarenských chýb spolu s ich korekciou. Klobúk dole. Zaujímavá kniha, o to zaujímavejšia, že sa svojou podstatou dotýka tu žijúcich a pôsobiacich ľudí a celkovo histórie nášho regiónu.