Tak a je tu posledná kniha Vladimira Leviho vydaná ešte za čias Československa. K tomto autorovi som sa dostal skrz knihu Umenie byť samým sebou, ktorá ma zaujala natoľko, že som si s odstupom času zaobstaral všetky u nás vydané knihy tohto autora. Ja a my je rozdelená do piatich kapitol. Prvá – úvodná s názvom Empatia, čiže vciťovanie, rozpráva o snahe človeka zistiť čokoľvek o druhom človeku na základe pozorovania a vciťovania sa do jeho životnej role. Druhá kapitola – O tučnom čertovi a vycivenom diablovi, pokračuje v rozprávaní o typoch ľudí na základe správania sa a temperamentu. Tretia kapitola – Ako nájsť ženu pre vojvodu, nám ozrejmi ako zistiť, kto je aký za pomoci testov. Štvrtá kapitola – Hypnotizérova spoveď, rozpráva o hypnóze, jej využívaní pri liečení pacientov a taktiež o možnosti jej zneužitia. A posledná, piata kapitola – Ja a my, rozpráva o človeku ako o indivíduu, ktoré je (či chce – či nechce) včlenené do spoločnosti, o radostiach a strastiach spojenými s týmto procesom… Som rád, že už mám túto knihu za sebou. Podľa môjho názoru začína vcelku zaujímavo. Hneď druhá kapitola ma však skoro unudila, prvá polovica tretej kapitoly bola zaujímavá, hlavne testami, ktoré tu autor načrtáva. Ku koncu to bolo zase na úrovni druhej kapitoly. Štvrtá kapitola sa zaoberá zaujímavou témou, ale osobne by som volil úplne inú formu sprostredkovania vedomosti verejnosti z danej problematiky. A nakoniec sa dostávame k jadru knihy, ktoré ma nesklamalo. Vedel by som si túto knihu predstaviť ako krátku esej, ktorú by tvoril obsah poslednej kapitoly. Neviem prečo táto kapitola nie je radená v strede knihy, asi kvôli tomu, aby sa čitateľ musel knihou prehrýzť až do konca. Práve toto robí z knihy to, čo by som nazval priemerným čítaním. :tongue:
nov 222012