James Herbert patrí k spisovateľom, ktorí sa koncom osemdesiatych rokov zapísali do literatúry ako inovátori hororového žánru. Aj preto som sa veľmi tešil na okamih, kedy si od neho prečítam nejakú knihu. Tá chvíľa nastala a prvou knihou, ktorú som od tohto autora prečítal je práve Lovec duchů. Ako už názov trošičku napovedá, nejedná sa o klasický horor, ale o „ducharinu“. David Ash je človek, ktorý je poslaný inštitútom pre paranormálne javy prešetriť prípad strašidelného domu. David je voči takýmto prípadom skeptický a svoju skepsu založenú na spomienke na sestru, ktorú v detstve stratil, posilňuje alkoholickým opojením. Do domu, v ktorom vraj straší, ho pozvala pani Tess, ktorá sa stará o dom a o dospelé deti svojej sestry, ktorá spolu s manželom zahynula pri akomsi nešťastí. Robert, Simon a Christina sa s našim lovcom duchov zahrávajú, spochybňujú jeho hypotézy, nakoniec ho privedú na pokraj šialenstva pretože… Aj oni sami sú duchovia, ktorých David pokladá za živých ľudí. Christina bola schyzofreničkou, ktorá podpálila dom, pri požiari ktorého zahynul jeden z jej bratov a druhý sa tesne po tejto udalosti obesil. Christina napoly ohorená spadla do rybníka, kde sa utopila. A prečo vlastne došlo k tomu, že práve skeptikovi Davidovi išli dokázať, že naozaj existujú? Príčinou bol práve duch Davidovej sestry, o ktorú v detstve prišiel… Ako nebol to zlý príbeh, ani zlý štýl v akom je príbeh napísaný, ale niečo tomu predsa len chýba. Podľa môjho názoru sa jedná o slabší odvar Cliva Barkera bez jeho obľúbených opisov zvráteností. Vcelku dobrá kniha. :devil:
apr 052012