Takže tak. Kniha konečne dočítaná, no nečakala som, že vo mne nezanechá vôbec žiadnu myšlienku. Vybrala som si ju na základe celkom pekných recenzií, ktoré sa odvolávali na silný príbeh nemého chlapca. A dokonca aj Stephen King povedal, že takým naozaj je. Asi je už naozaj starý, ten pán King. Príbeh je o Edgarovi, chlapcovi, ktorý nemá žiadnu vadu hlasiviek, ani okolitého ústrojenstva, a aj tak nevie vydať ani hlások. Žije na farme s otcom a matkou, ktorá pred jeho pôrodom viackrát potratila. Na farme sa starajú o psy a cvičia ich. Psy sú známe ako sawtellovské psy a sú naozaj veľmi bystré, múdre a neviem aké ešte. Potom zomiera Edgarov otec, Edgar si nejako myslí, že ho zabil jeho brat Claude, ktorý neskôr začína žiť s jeho matkou. Po tom, ako Edgar nešťastnou náhodou zhodí zo schodov veterinára a priateľa rodiny v jednom, uteká aj s dvoma psami. A celý zvyšok knihy je vlastne jeho putovaním po horách, opis toho, ako získava potravu pre seba a psy, a jeho vnútorný boj, lebo sa nevie rozhodnúť, či naveky odísť, alebo sa vrátiť domov. Nakoniec sa vracia, ale k rozuzleniu príbehu sa aj tak nedostaneme. Celú knihu som čakala, že sa dozviem, čo vlastne bolo medzi Edgarovým otcom a jeho bratom, či ho naozaj zabil, prečo a ako, a podobné veci. No dozvedela som sa akurát to, že Edgar asi uhorel v stodole aj s Claudom, že Edgarova mama ostala zavalená na lúke a že psy ušli do lesa. A ešte sa Edgarovi pomedzi príbeh zjavovali „asi“ duchovia, a to jeho otca a jedného starého pána v starej garáži. A tieto stretnutia „tretieho druhu“ boli naozaj primitívne a amatérsky opísané. Veľmi veľmi nudná kniha, ktorú neodporúčam čítať ani milovníkom psov, aj keď som to pôvodne mala v pláne :sleeping: .
jan 312011