Umenie byť iným

Mám rád knihy od Vladimira Ľvoviča Leviho. Hlavne jeho štýl výkladu. Nikoho neurazí, vie poradiť i motivovať. V tejto knihe autor rozvíja myšlienku RAT (rolový autogénny tréning). Odpovedá na listy svojich pacientov a čitateľov, radí, vysvetľuje… V knihe sa pomerne často stretneme so skratkou SPH (skupinová psychosyntéza hrou), čo je metóda, ktorú autor ako lekár aplikuje pri terapii. Prvá kapitola ma ihneď zaujala a vtiahla do autorových, vtipne ladených úvah. Druhá kapitola bola dosť nezáživná. Paradoxom je, že práve v jednej časti tejto kapitoly rieši otázku nezáživnosti. Z môjho pohľadu sa jedná o nezaujímavú kapitolu o komunikácii. Ďalšia kapitola sa rozbehla až niekedy pri konci. Najviac sa mi páčila hra s dvoma kreslami. Kto sedí v bielom kresle musí prejavovať lásku k iným a nelásku k sebe a naopak, kto sedí v čiernom kresle musí prejavovať lásku k sebe a nelásku k iným. Hra sa realizuje aspoň raz denne a jedna osoba si nesmie dva razy po sebe sadnúť do rovnakého kresla, výnimka sa udeľuje iba na narodeniny. Ďalšia kapitola ma taktiež zvlášť nenadchla, autor v nej opisuje výňatok akejsi terapie zameranej na agresivitu a strach. Záver kapitoly je najpútavejší. A nakoniec posledná kapitola je spleťou citátov, listov a zamyslení… Autor knihy sa pri písaní opieral hlavne o materiály svojho kolegu doktora Dmitrija Sergejeviča, ktorý je odborníkom v oblasti RAT. Postupy a rady tajomného D. S. neboli ani zďaleka také pútavé ako rady a postupy Vladimíra Ľvoviča Leviho v knihe Umenie byť samým sebou. Umenie byť iným svojím spôsobom nadväzuje na spomínanú knihu, ale ani zďaleka sa jej nevyrovná. V tejto knihe nájdeme zopár užitočných rád a zaujímavých postrehov, ale ich množstvo by sa dalo zhrnúť do jednej kapitoly jej predchodkyne. I keď každá dobrá rada nad zlato, ako vraví ľudové príslovie, tak aj týchto pár rád (podľa môjho názoru) dokáže oceniť mnoho ľudí. :cheerful: