V poradí druhá kniha od Martina Lacka, tentokrát venovaná opisu vojnového Slovenského štátu. Autor sa tak ako v predchádzajúcej snaží o nezávislé hodnotenie samotného vojnového štátu a pomerov v ňom. Ako povedal Karol Fremal – profesor z univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici: ,,Práce o prvej SR, ktoré u nás vyšli po roku 1989, môžeme rozdeliť zhruba do dvoch skupín. Jedny sa usilujú glorifikovať tento štátny útvar, druhé zatracovať alebo démonizovať…“ Autor sa snaží vyhnúť jednému aj druhému. Napríklad čo sa týka prezidenta Tisa, tak na moje prekvapenie som sa dozvedel že označiť ho za nejakého nacistu by bola chyba. Napriek tomu ako píše, pri nátlaku Nemcov na riešenie Židovskej otázky nevzniesol jediný protest a protesty a urgencie z Vatikánu ignoroval. Zaujímavou kapitolou boli tiež hospodársko-sociálne pomery. Viackrát som počul o blahobyte počas vojnového Slovenského štátu, dokonca v učebnici dejepisu na základnej škole sme mali, že na Slovensku počas vojny bolo možne zohnať veci ako kávu, čokoládu a podobne. V knihe sa pekne píše, že aj keď oproti iným rokom narástla na Slovensku zamestnanosť, zvýšil sa hospodársky rast a životná úroveň, veci ako múka, cukor, mydlo boli nedostatkovým tovarom. Taktiež roľníkom sa žilo pomerne ťažko.
Na knihe najviac oceňujem snahu o objektívny pohľad, napríklad ako pri autorovom debute Slovenské národné povstanie 1944. Jedine čo by som knihe vytkol sú sem-tam rozporuplné informácie, aj keď to je zrejme spôsobené tým, že na veľa veci počas Slovenského štátu sa nedá pozerať čiernobielo (ako napríklad u spomínaného prezidenta Tisa).
Túto knihu je možné nájsť v internetovej predajni kníhkupectva Martinus.