Musím sa priznať, že na túto knihu som sa veľmi tešil, pretože som si chcel už dlhú dobu prečítať niečo desivé a jednak som si chcel urobiť prehľad o autoroch, ktorí desivé diela píšu. Táto antológia, sa mi na tento účel zdala byť ideálna. Antológia je chronologicky zoradená od najstarších diel klasického hororu, až po diela súčasných predstaviteľov tohto žánru. Hneď po príhovore autora nasleduje prológ, ktorý tvorí krátka poviedka od Stephena Kinga. Epilóg (označený ako nekrológ) tvorí pre zmenu trochu dlhšia poviedka od Cliva Barkera. Medzi prológom a epilógom sa nachádzajú tri poviedkové cykly s názvami Praotci hrůzy (5 poviedok), Otcové strachu (9 poviedok) a Synové děsu (11 poviedok). V antológii sa stretneme celkovo s 27 poviedkami v poradí:
Stephen King – Trápení s dětičkami
(Suffer with a little children)
Charles Dickens – Hlídač
(The signal-man)
William Hope Hodgson – Hlas ve tmě
(The voice in the night)
Edward Lucas White – Lakandů
(Lukundoo)
Howard Phillips Lovecraft – Krysy ve zdech
(Rats in the walls)
Robert Ervin Howard – Holubi z pekel
(Pigeons from hell)
Henry Kuttner – Hřbitovní krysy
(Graveyard rats)
Henry Kuttner – Byl to démon
(Call him demon)
Robert Bloch – S úctou váš Jack Rozparovač
(Yours truly, Jack the Ripper)
Shirley Jackson – Loterie
(Lottery)
Fredric Brown – Neohlížejte se
(Don´t look behind)
Alfred Elton van Voght – Netvor z hlubin
(The sea thing)
Edna Mayne Hull – Šesté přání
(The wishes we make)
Theodore Sturgeon – Žárlivý duch
(Ghost of a chance)
Ray Bradbury – Mrtvý muž
(The dead man)
Richard Matheson – Noemovy děti
(The children of Noah)
Ramsey Campbell – Tváře v Borových dunách
(The faces at Pine dunes)
Joe Richard Lansdale – Rybí noc
(Fish night)
Brian Lumley – Cesta domů
(No way home)
Pat Murphy – Jeho rostlinná manželka
(His vegetable wife)
Theodore Eibon Donald Klein – Černý muž s rohem
(Black man with a horn)
Brian Hopkins – Kde jsi, rytíři ?
(Wish one knight)
Carol Trowbridge Noble – Nákupy
(Shopping trip)
Thomas Ligotti – Dovádění
(The frolic)
Darrel Schweitzer – Muž, který byl ošklivý na panenky s dýňovou hlavou
(The man who wasn´t nice to pumpkin head dolls)
Robert McCammon – Noční stíny
(Nightcrawlers)
Clive Barker – Zapovězené
(The forbidden)
Po dočítaní knihy som si uvedomil, že iba málo poviedok tejto antológie dokáže niekoho vydesiť aj v dnešnej dobe. Za najlepšiu poviedku knihy považujem poviedku od Henryho Kuttnera – Hřbitovní krysy. Tá so mnou až pohla. Ostatné poviedky neboli zlé, ale na dnešnú dobu už trošičku fádne, otrepané a nudné. Nehovorím, že takými boli v čase svojho vzniku, ale hovorím iba to, že dnes už asi nikoho neohúria natoľko, aby si kompletizoval bibliografiu toho, či oného autora. Druhou najlepšou poviedkou bola podľa môjho názoru poviedka od Stephena Kinga – Trápění s dětičkami, ktorá bola uverejnená v jeho zbierke poviedok Nightmares and dreamscapes (vo vydavateľstve Beta vyšla v dvoch zväzkoch ako Páta čtvrtina a Dolanův cadillac). Treťou najlepšou poviedkou knihy je podľa mňa poviedka od Cliva Barkera – Zapovězené, ktorá vyšla v jeho zbierke poviedok Books of blood, konkrétne v piatej knihe. Za zmienku stoja aj poviedky ako Hlas ve tmě, Rybí noc alebo Jeho rostlinná manželka. Je škoda, že sa aj ostatné poviedky nenesú v duchu hore spomenutých. Samozrejme, že ide iba o môj subjektívny názor, možno, že niekomu inému by sa páčili všetky poviedky. Žiaľ, nie je to môj prípad. Moje očakávania, ktoré som spomenul na začiatku tohto príspevku splnila až kniha od Stephena Jonesa – Valčík s temnotou. Dovolím si tieto dve knihy v krátkosti porovnať. V oboch knihách sú pred jednotlivými poviedkami načrtnuté životopisy daných autorov. V oboch knihách sa stretneme s minimálne piatimi rovnakými autormi, ale musím povedať, že Valčík s temnotou nie je čistokrvná poviedková antológia, ale informácie o autoroch má oveľa lepšie spracované ako Hlas krve. Nenájdeme v nej preklep á la poviedka Zapovězené sa nachádza v štvrtom zväzku Kníh krve, keď v skutočnosti sa nachádza až v piatom, a tak ďalej… Ide len o malichernosti, ale predsa. Ďalšou vecou, ktorá sa mi nepáčila tentokrát na oboch knihách je fakt, že v životopisoch autorov v niektorých prípadoch chýba celé meno autora a dátum narodenia. Túto chybičku je však možné akceptovať, pretože v dobe vydania oboch kníh nebol internet tak rozvinutý ako je dnes a o Google ani nehovorím. Musím však uznať, že ak by mal niekto záujem prečítať si úryvok z originálnej tvorby niektorého z hore spomenutých autorov hororu, tak by som mu odporučil Hlas krve. Musím však opäť upozorniť, že nápis na zadnej časti obalu „Nečtěte prěd setměním!“ neberte prosím, vážne. :sideways:
Ja som si túto knihu vybrala ako oddychovku, keďže je to poviedková kniha, a nie román, teda jeden súvislý príbeh. Horrory mám rada, no v tejto knihe som ich teda veľa neobjavila. Súhlasím s názorom, že najlepšou poviedkou antológie sú Hřbitovní krysy, Kinga som čítala už predtým, no mne sa páčili aj poviedky krátkeho rozsahu Loterie a Neohlížejte se, ktorej časť je vyobrazená na obálke knihy – o pánovi, ktorý tam leží v močiari, je celá poviedka. Inak celkom príjemné čítanie, aj keď niektoré poviedky sú naozaj „oničom“.